Od spomienok až po vízie s Ing. Jozefom Ristvejom, PhD.

Ing. Jozef Ristvej, PhD. je veľvyslanec Európskej komisie v SR pre 25. výročie programu Erasmus v Európskej únii a zároveň prodekanom pre rozvoj a zahraničné vzťahy na Fakulte špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Dňa 9.2.2012 som sa stretla s pánom Dr. Ristvejom, ako členka ESN UNIZA, aby som mu položila niekoľko otázok, vytvorených členmi ESN z celého Slovenska, na ktoré mi veľmi ústretovo odpovedal.

1. Aký vidíte rozdiel medzi úrovňou vzdelania a prístupu profesorov k študentom medzi slovenským a švédskym systémom vysokého školstva?

Viete, v čase keď som ja bol vo Švédsku (rok 2003) všetko bolo inak. Slovensko nebolo členom EÚ a program Erasmus bol v tom čase vynikajúcou príležitosťou na vycestovanie a štúdium mimo SR. Keďže ponuka študijných pobytov nebola tak rozmanitá, ako je to v súčasnosti, záujemcov o získanie štipendia na zahraničný pobyt bolo veľa. Dnes je všetko inak... študovať môže ísť každý a kde chce.

Pokiaľ ide o úroveň vysokého školstva, tak rozdiel je obrovský. Nejde iba o prístup vysokoškolských pedagógov k študentom, ale aj o prístup študentov k štúdiu, vzdelaniu a životu samému. Rozdiel je taktiež v samotnom spoločenskom uznaní škôl a štúdia. Hovoríme tu najmä o podpore inovácií, čo je vo Švédsku, bohužiaľ aj dnes, úplne niekde inde ako u nás.

Aby som to zhrnul, ja mám stále pocit, že u nás je 20 percent tých čo robia niečo pre to, aby to niekam dotiahli a potom máme 80 percent tých, ktorí sa chcú „iba viesť“. Kým vo Švédsku, či v USA je to naopak. Väčšina študentov ženie seba, kolektív a v konečnom dôsledku i samotného učiteľa do nových výziev a vízií. A tak by to malo byť, vzťah medzi učiteľom a študentom nemá byť pasívny, resp. jednostranný. Má byť interaktívny a všeobecne obohacujúci, poskytujúc tak nové pohľady a nadhľady...

2. Ako Vám program Erasmus zmenil život?

Nechcem hovoriť, že od základov, ale môj študijný pobyt mal veľký vplyv na moje ďalšie smerovanie. Keď som išiel do Švédska, išiel som tam študovať Európsku integráciu, teda ucelené semestrálne štúdium, aby som sa po skončení vysokej školy mohol prihlásiť na voľné miesta v európskych inštitúciách (najmä ma lákala Európska komisia). Ale po návrate z pobytu som sa rozhodol pre doktorandské štúdium a kariéru na univerzite, kde som dodnes.

3. Sú podľa Vášho názoru výmenné mobility v dnešnej dobe pre štúdium dôležité?

Určite áno, hlavne pre malé krajiny ako je Slovensko, veď dokonca agenda 2020 hovorí o každom študentovi aspoň raz počas štúdia na študíjnom pobyte v zahraničí. Neviem či sa to podarí naplniť, ale určite verím tomu, že kto sa stane „mobilný“ v mladosti, je „mobilný“ po celý život.

4. Čo pokladáte za najväčší nedostatok v programe Erazmus?

Povedal by som že jediným sú peniaze, ale nie je to celkom pravda. V každom veľkom projekte, akým je aj Erazmus sa vyskytujú nedostatky. V tomto čase sa pripravuje finálna verzia programu Erazmus, ktorá bude niesť názov: Erasmus pre všetkých. Verím a dúfam, že to bude naozaj pre každého. Program bude mať navýšený rozpočet až o 70 percent (ak sa to schváli), tak potom možno..., ale ako písali v denníku USA Today víkend pred našim stretnutím veľvyslancovv Bruseli, v USA sa „modlia“ mať niečo ako EÚ Erazmus.

5. Ako prodekan pre rozvoj a zahraničné vzťahy sa často stretávate so študentmi. S akými názormi študentov na program Erazmus sa najčastejšie stretávate? Prevažuje záujem vycestovať a študovať v zahraničí alebo prevažujú komplikácie, ktoré im tento študijný pobyt nedovoľujú?

Študenti majú záujem, ale ako sme hovorili na začiatku, vlastne je to v súčasnosti ako Paretovo pravidlo. Ale treba tiež povedať, že tí čo majú záujem, nevedia celkom do čoho idú, a napriek tomu sa odhodlajú vycestovať a to je podľa mňa dôležité. Väčšina z nich sa po návrate na Slovensko viac usmieva. Zistia totiž, že svet sa nekončí v Bratislave, alebo Prahe a chcú ísť znova do sveta hľadať ďalšie možnosti práce, či štúdia. Stávajú sa „mobilnými“. Pokiaľ ide o poslednú časť otázky, chcem poďakovať kolegom na fakulte, že u nás nemáme problémy s uznávaním skúšok a že študijný pobyt akceptujú ako integrálnu súčasť štúdia. Veľmi ma však mrzí nízky záujem študentov o štúdium v zahraničí.

6. Môžete opísať Vaše pocity, keď ste sa dozvedeli, že ste sa stali Slovenským veľvyslancom Európskej komisie v SR pre 25. výročie programu Erasmus v EÚ?

Musím priznať, že ma to potešilo. O to viac som sa tešil z toho, že aj z radu slovenských študentov to vyhrala bývalá študentka zo ŽU, Janka Vitvárová. Treba si však uvedomiť, že to nie je len o výhre, ale najmä o zodpovednosti. Našou úlohou je snažiť sa teraz popularizovať program Erasmus a jeho novú podobu Erasmus pre všetkých medzi študentmi a pedagógmi.

7. Dňa 30. januára 2012 sa v Bruseli konala úvodná konferencia spojená s tlačovou besedou komisárky EÚ (Komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež EK) pani A. Vassiliou a taktiež s Erasmus veľvyslancami zo všetkých 33 účastníckych krajín. Mohli by ste nám objasniť podstatu uvedeného stretnutia? Aké boli Vaše pocity pri osobnom stretnutí s pani A. Vassiliou?

Stretnutie bolo veľmi príjemné. Rokovali sme celé doobedie a po obede sme sa presunuli na tlačovú konferenciu. Po oficiálnej časti sa konali rozhovory s novinármi a otvorenie nových popularizačných posterov programu Eramus a 25. výročia. Veľmi zaujímavý bol večerný program, kedy si pani komisárka pre nás pripravila celý večer. Bola bezprostredná, rozprávali sme sa o budúcnosti programu a bilancovali sme. Veľmi ma potešilo, keď nám pani komisárka na záver večera odovzdala cenu vo forme pamätného krištáľového skla, ako uznanie za prínos a propagáciu programu Erazmus vo svojich domovských krajinách.

8. Tým že zastávate funkciu veľvyslanca Európskej komisie v SR pre 25. výročie programu Erasmus v EÚ Vás čaká veľmi náročný a rušný rok. Považujete túto funkciu za novú životnú výzvu? Prezradili by ste nám, čo od tohto roku očakávate?

Je to výzva, neviem či životná, ale urobím, všetko pre popularizáciu programu Erasmus na Slovensku a verím, že takto o rok, si budeme môcť povedať, že to bol rušný, ale úspešný rok aj pre Erasmus program na Slovensku.

9. Považujete dnešnú relatívne dlho trvajúcu finančnú krízu a neschopnosť jej vyriešenia za dôsledok nedostatočného venovania pozornosti krízovému manažmentu? Myslíte si, že je potrebné v tejto oblasti zvýšiť vyučujúce kapacity?

Ako prodekan fakulty, ktorá má akreditovaný študijný program Krízový manažment, by som mal jednoznačne povedať, áno. Skôr je ale potrebné si povedať o príčinách súčasnej krízy... Táto kríza nie je o zodpovednosti a dostatočnej pozornosti jej riešeniu. Bohužiaľ táto kríza je o obrovskej nezodpovednosti. Krízový manažment by sme mali implementovať do všetkých oblastí, nie len technologických procesov, ale v rámci všetkých oblastí nášho života. Ale v prvom rade je to, ako som už uviedol o zodpovednosti a tiež o produktivite práce, ak nič netvoríte, nemôžete do nekonečna míňať stále viac a viac a viac zdrojov... Raz to musí skončiť, a to je práve teraz – aspoň podľa mňa... Tiež si myslím, že kríza ešte vonkoncom neskončila, to riešenie budeme hľadať ešte dlho (horizont roku 2015 vidím ako začiatok zlepšovania situácie). Ale ani v krízových časoch nesmieme zabúdať najmä na zodpovednosť a v neposlednom rade na sociálne cítenie, čo sú dve veci, ktoré podľa mňa dnešnej spoločnosti chýbajú, aj keď mnohí o nich veľmi radi hovoria.

10. Ktorú stáž považujete za najprínosnejšiu a prečo? Myslite si, že je vykonávanie praxe počas štúdia dôležité?

Je ťažké hodnotiť, ktorá stáž bola pre mňa najprínosnejšia. Keď som bol študent, tak to bol určite Erasmus pobyt. Dnes ako pedagóg si z pohľadu osobnostného rozvoja rovnako vážim stáž na Pittsburghskej univerzite v USA. Ale sú to dve rozdielne veci.

Samozrejme ak hovoríme o novom (od roku 2007) nástroji Erasmus stáž, tak je to vynikajúce doplnenie možností, ktoré má študent počas štúdia najmä z pohľadu rozvoja praktických zručností a to je určite dôležité!

11. Mali ste niekedy v minulosti skúsenosť so študentskou organizáciou ESN? Ak je Vaša odpoveď kladná, prosím Vás o upresnenie.

Áno, vo švédsku mali tiež ESN, ktorá organizovala pre nás Erasmus študentov zoznamovací večierok, ples, výlety po okolí, dokonca si pamätám, že nám sprostredkovali tzv. „host family“. Teda švédsku rodinu, ktorá ma pozvala k sebe na večeru a potom sme sa stretli ešte jeden, dva krát. Bolo to príjemné spestrenie pobytu a človek skutočne získal pocit, že je ako doma.

U nás prostredníctvom Vás, ako mi pomáhate s Erasmus študentmi a organizujete aktivity pre nich u nás na ŽU.

12. Bonus otázka: Na akom mieste najradšej premýšľate?

Mám veľmi rád výhľad, výhľad na široké okolie, keď som študoval vo Švédsku, tam toho veľa nebolo, ale doma bývam na 9. poschodí a užívam si premýšľanie s výhľadom na Martinské hole a Malú Fatru. Aj kanceláriu na fakulte mám s výhľadom na mesto a tam sa mi tiež veľmi dobre pracuje. V USA, keď som bol na jeden semester v Pittsburghu som najradšej chodil na Mt. Washington a do Katedrály učenia na 23. Poschodie, ale to už je iný príbeh...